Kto sme

 je záujmové miesto ako cieľové miesto pre návštevníka, ktoré je riadené vďaka partnerstvu a spolupráci samospráv s podnikateľmi v cestovnom ruchu a so subjektmi tretieho sektora.

Cieľové miesto (angl. destination) – nositeľ ponuky v cestovnom ruchu, cieľ cestovania a pobytu návštevníkov, základná priestorová organizačná jednotka, ktorá je dopravne dostupná, integruje prírodné a kultúrno-historické zdroje, infraštruktúru cestovného ruchu a všeobecnú infraštruktúru, ktorá produkuje služby a statky uspokojujúce dopyt návštevníkov a umožňuje získanie úžitku (zážitku) z ich spotreby. 

Podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu UNWTO sú „rozhodujúcimi prvkami cieľového miesta atraktivity cestovného ruchu, poskytovatelia služieb verejného a súkromného sektora, vonkajšia a vnútorná dostupnosť, ľudské zdroje, imidž a cena“ (2007). Cieľovým miestom je stredisko cestovného ruchu, región alebo štát ako cestovný cieľ. Návštevník má aspoň raz prenocovať v cieľovom mieste, to znamená, že má pobytový charakter, a preto sa toto vymedzenie nevzťahuje na výletné miesta.

V súčasnosti sa klasifikuje cieľové miesto z viacerých hľadísk:

• z geografického hľadiska ide o územie s podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu, a to primárnou a sekundárnou ponukou ako prostriedok na dosiahnutie cieľa cestovania vrátane súboru zariadení a ich služieb nevyhnutných na to, aby sa návštevník mohol ubytovať, stravovať a vykonávať aktivity typické pre cestovný ruch. Vzhľadom na stupeň atraktívnosti a časovú využiteľnosť (sezónnosť) môže mať miestny, regionálny, národný až nadnárodný význam;
• z organizačného hľadiska tvorí systém, na ktorého území vyvíja činnosť sieť producentov služieb verejného a súkromného sektora, s cieľom dosiahnutia spoločného cieľa, ktorý závisí od spolupráce nositeľov ponuky (podnikateľov, orgánov štátnej správy a samosprávy, rezidentov) pri komplexnom uspokojovaním dopytu návštevníkov (t. j. dosiahnutia úžitkového efektu), dosahovania podnikateľského cieľa (t. j. hodnotového efektu) a cieľového miesta (t. j. úžitkovo-hodnotového efektu).  V konečnom dôsledku sa tým napĺňajú sociálno-kultúrne, ekologické a ekonomické ciele rozvoja cestovného ruchu;
• z marketingového hľadiska je cieľové miesto produkt (resp. súbor produktov) cestovného ruchu, ktorého poslaním je sprostredkovať zážitok. Produkcia služieb v cieľovom mieste je decentralizovaná, ale na trhu sa ponúka ako súbor vzájomne zosúladených služieb verejného a súkromného sektora a za účasti rezidentov primeranej kvality a ceny pod spoločnou značkou s cieľom sprostredkovať úžitok (zážitok) zo spotreby;
• z ekonomického hľadiska je cieľové miesto strategická jednotka, ktorá na svojom území produkuje statky a služby na uspokojovanie dopytu návštevníkov. Ide o virtuálny podnik, ktorého cieľom je dosahovanie efektívnosti. Je zainteresované na príjmoch z cestovného ruchu, ktoré generujú daňové príjmy, investície, pracovné príležitosti, zmierňujú regionálne disparity a pod.

je základnou úlohou organizácie destinačného manažmentu. Myslí sa ním riadenie vzťahu s návštevníkom destinácie a so subjektmi v destinácii, ktoré vytvárajú ponuku pre návštevníka resp. vytvárajú podmienky pre to, aby sa návštevník na danom území cítil dobre, boli pre neho zabezpečené všetky služby v štandarde, ktorý požaduje a on sa prirodzene do destinácie opätovne vracal. Súčasťou je aj riadenie vzťahu s miestnou komunitou – miestnymi obyvateľmi, aby títo nevnímali cestovný ruch ako príťaž ale naopak ako ekonomický benefit.

Manažment vzťahov  (angl. relationship management) –   vytváranie hlbokých, korektných a dlhodobých vzťahov medzi návštevníkmi a subjektmi zainteresovanými na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste.  V cieľovom mieste sa uplatňuje zákaznícky orientovaná stratégia poskytovateľov služieb s cieľom získať a udržať si návštevníka na základe vytvorenej hodnoty a jeho spokojnosti. V podmienkach rastúcej konkurencie na trhu sa manažment vzťahov so zákazníkom nezameriava na zvyšovanie podielu na trhu, ale na zvyšovanie podielu na zákazníkoch. Cieľové miesto orientované na návštevníka (riadené návštevníkom) sa prispôsobuje jeho potrebám a očakávaniam. Zdokonaľuje všetky procesy, ktoré sú súčasťou vytvárania hodnoty pre návštevníka (napr. zlepšenie služieb, dojmu zo zamestnancov, imidžu cieľového miesta, spôsoby komunikácie s návštevníkom, zjednodušuje  rezervovanie produktov a možnosti  platenia). 

Rozhodujúcu úlohu pritom majú: 

(1) ľudia (vlastníci zariadení, poskytovatelia služieb, zamestnanci, rezidenti) a ich vzťah k návštevníkom, 

(2) orientácia na kvalitu služieb a cieľového miesta, 

(3) budovanie značky a identity cieľového miesta na trhu, 

(4) zber informácií o návštevníkoch a budovanie ich lojality.

Nástrojom manažmentu vzťahov je vzťahový marketing založený na procese tvorby hodnoty počas životného cyklu spolupráce s cieľovými skupinami návštevníkov. Cieľom pritom je získanie a udržanie konkurenčnej výhody uspokojovaním potrieb návštevníkov, pri zachovaní prijateľnej úrovne nákladov na návštevníka.   

Manažérska organizácia cestovného ruchu (angl. destination management organization – DMO) – je zvyčajne neziskovou organizáciou (na SK má podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu neziskový charakter), ktorá nie je zameraná na dosahovanie zisku, ale na úžitok návštevníka spokojného s ponúkanými službami. Jej úlohou je nielen poskytovanie služieb návštevníkom, ale aj subjektom zainteresovaným na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste.

Manažérska organizácia dobrou komunikáciou a motiváciou založenou na dôvere ovplyvňuje, podporuje a koordinuje subjekty zainteresované na rozvoji cestovného ruchu, resp. ich protichodné záujmy, t. j. nereguluje vývoj a konanie zainteresovaných subjektov ponúkajúcich služby, lebo sú to samostatné a nezávislé podniky a organizácie.

Manažérska organizácia cestovného ruchu plní funkciu: 

(1) plánovania, ktorá vyplýva z tvorby produktu ako súboru decentralizovane produkovaných služieb, ktoré sa ponúkajú návštevníkom počas pobytu v cieľovom mieste. Výsledkom plánovania je vytvorenie stratégie ako nástroja na dosiahnutie udržateľnosti a konkurencieschopnosti; 

(2) ponuky, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že súčasťou produktu cestovného ruchu sú aj verejné statky a služby, ktorých poskytovanie nie je atraktívne pre súkromné subjekty (napr. informačné služby, služby hygieny a bezpečnosti); 

(3) marketingovú, ktorá je spojená s tvorbou spoločného produktu, značky a imidžu cieľového miesta, a to na základe analýzy trhu, marketingovej komunikácie a manažmentu návštevníkov a ich lojality; 

(4) zastupovania záujmov v sektore cestovného ruchu a ich koordinácie vzhľadom na dosahovanie pozitívnych ekonomických, spoločenských a ekologických účinkov a eliminácie negatívnych dôsledkov rozvoja cestovného ruchu v cieľovom mieste.

Uvedené funkcie manažérskej organizácie cestovného ruchu plnia v primeranej miere jednak miestne, oblastné alebo regionálne organizácie, resp. národná organizácia cestovného ruchu (angl. national tourism authority – NTA). 

Úspešnosť činnosti manažérskej organizácie sa vyjadruje najčastejšie vybranými indikátormi udržateľného cestovného ruchu z hľadiska ich vývoja v čase (Európska komisia, 2016), napr. počet prenocovaní turistov, priemerná dĺžka pobytu turistov, miera využitia kapacity ubytovacích zariadení, denné výdavky turistu, počet výletníkov, podiel spokojných návštevníkov, podiel zariadení používajúcich certifikáciu kvality služieb, certifikáciu v oblasti životného prostredia. 

je cielené riadenie rozvoja destinácie podľa vízie definovanej spoločne všetkými aktérmi cestovného ruchu v území tzv. destinačnými partnermi, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť destinácie na minimálne európskom trhu a jej udržateľný rast, ktorý rešpektuje prirodzené podmienky a hodnoty územia destinácie. Okrem destinačného plánovania, sem patria aktivity budovania infraštruktúry cestovného ruchu, vývoja produktu a jeho inovácií v súlade s trendmi a očakávaniami cieľových segmentov destinácie, manažment kvality destinácie a návštevnícky servis. 

Manažment cieľového miesta (ang. destination management) –  nástroj zosúlaďovania  záujmov subjektov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste (t. j.  verejného a súkromného sektora, rezidentov a záujmových skupín).  Nositeľom manažmentu cieľového miesta je manažérska organizácia cestovného ruchu (angl. destination management organization – DMO).

Princíp manažmentu cieľového miesta vyjadrujú 3K:

(1) kooperácia (dôvera a schopnosť spolupracovať na dosahovaní spoločných cieľov),

(2) koordinácia (zainteresovaných subjektov a definovanie kompetencií, zosúlaďovanie záujmov a činností, efektívne využívanie zdrojov) a

(3) komunikácia (dostupnosť a kvalita informácií upevňujúcich vzájomné vzťahy medzi zainteresovanými subjektmi, návštevníkmi, rezidentmi a širšou verejnosťou a tak napomáhanie dôvere).

Uplatňovanie tohto princípu vedie k efektívnemu rozvoju cestovného ruchu v cieľovom mieste. Súčasťou manažmentu cieľového miesta je poznanie spoločných záujmov a jednotná podnikateľská filozofia, založená na uznaní primátu cieľového miesta ako východiska spoločného rozhodovania pri tvorbe a iniciácii produktov, riadení pohybu návštevníkov a marketingovej komunikácii.

Vplyvom konkurencie, demografických a sociálnych zmien cieľové miesta tvoria strategické obchodné jednotky, ktoré sa presadzujú pod vlastnou značkou, odlišujú sa konkurencieschopnosťou na trhu a fázou životného cyklu. Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby sa najvýznamnejšie subjekty zainteresované na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste integrovali do sietí a v manažmente uplatňovali spravovanie.  

      Z hľadiska manažmentu je rozdiel medzi tradičnými a umelo vytvorenými cieľovými miestami cestovného ruchu:

• tradičné cieľové miesta vznikli na miestach s primárnymi zdrojmi (atraktivitami) cestovného ruchu, ktoré existovali ešte predtým, ako sa stali predmetom záujmu návštevníkov. Postupne sa v nich budovala infraštruktúrna vybavenosť umožňujúca využívania atraktivít. Existuje v nich široká paleta podnikov, ktorých služby využívajú nielen návštevníci, ale aj rezidenti. Väčšinou ide o mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré majú len obmedzené zdroje na marketing na konkurenčnom trhu. Záujmy súkromného a verejného sektora koordinujú manažérske organizácie s cieľom tvorby komplexného produktu, zabezpečenia jeho kvality, marketingovej komunikácie, tvorby jednotnej značky a imidžu cieľového miesta;
• umele vytvorené cieľové miesta vznikli na základe atraktivít vytvorený špeciálne pre návštevníkov (napr. zábavné a tematické parky, klubové dediny, výletné lode a pod.). Na rozdiel od tradičných cieľových miest sú zvyčajne vo vlastníctve jedného vlastníka a ponúkajú komplexné služby, ktoré uspokojujú dopyt návštevníkov v cestovnom ruchu. Uplatňuje sa v nich jednotný manažment a vytvára dostatok zdrojov na zabezpečenie kvality služieb, marketing, tvorbu značky a imidžu.           

sú aktivity marketingu, ktorých cieľom je prilákať do územia cieľové segmenty, pre ktoré má destinácia vytvorenú aktuálnu ponuku, udržať ich v destinácii čo najdlhšie, zvyšovať ich priemerný výdavok na pobyt a zabezpečiť ich opätovný návrat do destinácie. Súčasťou aktivít sú marketingové prieskumy, realizácia destinačných kampaní pre zviditeľnenie destinácie a budovanie pozitívneho imidžu u cieľových segmentov, podpora predaja produktov destinácie, aktivity digitálneho marketingu v online priestore, aktivity tradičného offline marketingu (práca s médiami, infocesty pre novinárov a obchodných partnerov, edičná činnosť brožúr a máp, outdoorová reklama, inzercie a PR články v médiách ai). 

Marketing cieľového miesta  (angl. destination marketing) – súbor procesov zameraných na zosúlaďovanie dopytu cieľových skupín návštevníkov  s tvorbou súborného produktu subjektov zainteresovaných na poskytovaní služieb v cieľovom mieste. Cieľové miesto  ponúka ubytovacie, stravovacie, dopravné, športové služby, kultúrne aktivity a zábavu v nadväznosti na prírodné, kultúrno-historické a spoločenské  zdroje  ponuky (návštevnícke atraktivity). Ako podnikateľská jednotka sa cieľové miesto prezentuje na trhu súborným produktom zodpovedajúcim potrebám a preferenciám cieľových skupín návštevníkov pod spoločnou značkou. Vytvorenie  súborného produktu,  požadovanej kvality je možné za účastní návštevníka a podľa jeho očakávaní, a súčasne rešpektovania aj ďalších subjektov zainteresovaných na jeho poskytovaní, ktoré sa podieľajú na vytváraní imidžu cieľového miesta.

V súčasnosti sa v marketingu cieľového miesta cestovného ruchu uplatňuje holistický marketing, ktorý je zameraný na návštevníka, uspokojovanie jeho potrieb a očakávaní (návštevnícky orientovaná stratégia), na rozdiel od orientácie na produkt. Manažérska organizácia cestovného ruchu v cieľovom mieste sa má preto zamerať na:  (1) skúmanie potrieb a životného štýlu návštevníkov a hľadať mnohostrannejšie spôsoby ich uspokojovania, (2) hodnotiť, ako sa subjekty zainteresované na poskytovaní jednotlivých služieb a ich zamestnanci podieľajú na spokojnosti návštevníkov, (3) zhodnotiť, ako jeho jednotlivé aktivity ovplyvňujú návštevníkov, zamestnancov, rezidentov, sprostredkovateľov, dodávateľov, nielen vlastníkov.  

Holistická marketingová koncepcia je založená na vzťahovom marketingu, ktorý predpokladá vytváranie korektných a dlhodobých vzťahov medzi návštevníkmi a zainteresovanými subjektmi v cieľovom mieste, v záujme tvorby hodnoty počas životného cyklu spolupráce s cieľovými skupinami návštevníkov, a tak k udržaniu konkurenčnej výhody pri zachovaní prijateľnej úrovne nákladov na návštevníka.

Vzťahový marketing zahŕňa: (1) interný marketing je orientovaný dovnútra cieľového miesta a zabezpečuje, aby každý zainteresovaný subjekt (vrátane zamestnancov) uplatňoval vhodné marketingové postupy, udržiaval dobré vzťahy a bol stotožnený s marketingovou filozofiou cieľového miesta založenou na poznaní súčasných a potenciálnych potrieb návštevníkov; (2) interaktívny marketing predpokladá využívanie priameho marketingu medzi zamestnancom a návštevníkom (online komunikácie, web-stránok, e-mailového marketingu,  interaktívnej digitálnej televízie). S týmto cieľom  je nevyhnutné zamestnancov vzdelávať a školiť, aby si osvojili techniky osobného predaja; (3) externý marketing využíva možnosti priameho marketingu (reklama, podpora predaja) a individualizovaného marketingu, založeného na využívaní platformovej ekonomiky, keď návštevníci vyžadujú rýchlu odozvu, na ich rozhodovanie vplýva obsah a množstvo údajov. Preto je nevyhnutné využívať digitálny marketing, kde si návštevníci vymieňajú informácie, hodnotia, a tak sa podieľajú na rozhodovaní; (4) výkonový marketing, ktorý má na zreteli nielen kvalitu produktov a služieb, ale aj tvorbu hodnoty pre návštevníka a cieľové miesto. Vhodným nástrojom hodnotenia výkonového marketingu je balanced scorecart (BSC), ktorý má štyri dimenzie, a to finančnú, zákaznícku, optimalizácie vnútorných procesov a perspektívy rozvoja.

 je dlhodobý a systematický proces, ktorý vychádza z jedinečností destinácie, ktorými sa destinácie odlišuje od svojej konkurencie a hodnôt, ktoré má návšteva destinácie priniesť cieľovému návštevníkovi. Značka má svoju vizuálnu podobu vo forme vizuálnej identity rozpracovanej v logomanuáli a dizajnmanuáli.

Budovanie značky cieľového miesta  (angl. destination branding) – proces vytvárania pozitívneho imidžu produktu a cieľového miesta, ktoré ho odlišujú v mysliach návštevníkov od  konkurencie. Tvorba značky v cestovnom ruchu zahŕňa: (l) výskum potrieb a želaní návštevníkov, (2) vývoj značky, t. j. definovanie názvu, loga a sloganu, (3) výber stratégie značky na dosiahnutie plánovaných cieľov a (4)  implementáciu marketingových aktivít, ktoré predstavia značku na trhu, ako aj udržiavanie jej hodnoty (vrátane aktualizácie dizajnu). Pri  tvorbe značky je nevyhnutné pamätať na to, ako ju budú vnímať a oceňovať návštevníci. Značka zostáva dlho v povedomí návštevníkov, preto je dôležité poznať dlhodobú víziu cieľového miesta založenú na poznaní a spolupráci subjektov zainteresovaných na tvorbe produktu cieľového miesta.

Značka je súčasťou identity cieľového miesta, pre návštevníka je zárukou kvality a uľahčuje mu rozhodovanie. Je nástrojom budovania imidžu a povedomia o cieľovom mieste. Imidž je obraz, súbor postojov, názorov, mienok, pocitov a predstáv návštevníkov, ktoré spájajú s cieľovým miestom. Je ovplyvnený vlastnými skúsenosťami návštevníka, mienkou iných a aktivitami cieľového miesta. Primárnym cieľom značky je dosiahnuť opakovanú návštevu, zlepšiť lojalitu návštevníka a tak formovať jeho osobné asociácie k značke. V praxi sa značkou cieľového miesta rozumie kombinácia loga a sloganu.

je dôvod a motív prečo návštevník danú destináciu vyhľadal a rozhodol sa pre pobyt v nej. Vychádza z prirodzených daností destinácie, vybudovanej infraštruktúry cestovného ruchu a ponuky zážitkových aktivít od destinačných partnerov. Môže ísť napríklad o cykloturistický produkt destinácie v prípade, ak v destinácii sú označené a udržiavané cyklotrasy rôznej kategórie náročnosti, zriadené požičovne bicyklov, vybudované cyklokaviarne a servisné miesta, prevádzkované cyklobusy, vytvorené miesta pre bezpečné parkovanie áut, aby návśtevník mohol absolvovať viacdňový cyklookruh s prenocovaním.

Produkt cestovného ruchu (angl. tourism product) – z marketingového hľadiska produktom cestovného ruchu je všetko, čo sa  ponúka na trhu a má schopnosť uspokojiť dopyt návštevníkov v cestovnom ruchu a vytvoriť zážitok (statky a služby, osoby, miesta, organizácie, myšlienky, nápady a ich kombinácie). Na poskytovaní produktu cestovného ruchu sú zainteresovaní poskytovatelia služieb verejného sektora, súkromného sektora a rezidentov ako aj návštevníci, ktorí sa spolupodieľajú na jeho vytváraní. Informácie o ponuke cieľového miesta získava návštevník už v mieste obvyklého bydliska, spotrebu uskutočňuje počas pobytu v cieľovom mieste, kde prichádza do kontaktu s  poskytovateľmi služieb, ďalšími návštevníkmi a rezidentmi, cestuje späť do miesta bydliska, kde šíri informácie o produkte a ovplyvňuje tým svoje okolie (priateľov a známych, uverejňuje dojmy na sociálnych sieťach a pod.). 

Produkt cestovného ruchu má viaceré úrovne, v závislosti od toho, či sa hodnotí z hľadiska ponuky (producenti produktu) alebo dopytu (návštevníci v cestovnom ruchu):

• z hľadiska ponuky sa rozlišuje: (1) jadro produktu, tzv. všeobecný produkt, ktorý tvorí úžitková hodnota ako ju identifikoval návštevník ako ekvivalent uspokojenia svojich potrieb (napr. potrebu športového vyžitia lyžovaním, resp. potreby zotavenia spotrebou súboru (balíka) služieb (napr. preprava, ubytovanie, stravovanie, poznávanie); skutočný (konkrétny) produkt, ktorý  sa líši svojimi vlastnosťami od porovnateľných produktov (napr. skibus do cieľového miesta, krátky čas čakania pri vleku, lyžiarsky servis, lyžiareň v hoteli), kvalitou, cenou a značkou; (2) rozšírený produkt obsahuje niečo navyše, čo prekoná očakávania návštevníka a rozšíri hodnotu produktu (napr. malý spomienkový predmet, nápoj na privítanie, voľný vstup do wellness centra). Spája sa s kvalitou a hodnotu za peniaze. S rastúcou skúsenosťou má návštevník aj vyššie očakávania, preto sa produkt ťažšie rozširuje; (3) potenciálny produkt zahŕňa rozšírenie produktu pri budúcej návšteve ako súčasť vernostného programu (napr. 10 %  zľava na vybrané služby);
• z hľadiska dopytu návštevníka ide zvyčajne o očakávaný a vnímaný produkt: (1) očakávaný produkt je súhrnom predstáv, pocitov a názorov, týkajúcich sa produktu. Veľkosť očakávaní závisí od skúseností návštevníka, referencií o produkte a jeho ceny. S rastúcou cenou sú aj očakávania vyššie, resp. v prípade nedostatkov je návštevník kritickejší, (2) vnímaný produkt ako súbor pocitov, ktoré má návštevník po spotrebovaní produktu. Môže byť ovplyvnený prostredím, správaním sa zamestnancov, rôznymi rušivými vplyvmi, nepriaznivým počasím a pod.

Pri tvorbe produktu je nevyhnutné najskôr rozoznať  jadro návštevníkových potrieb a očakávaní, ktoré má produkt uspokojiť a potom nájsť spôsob ako konkrétne zostaviť a rozšíriť produkt, aby prekonal očakávania návštevníka.

Infraštruktúra cestovného ruchu (angl. tourist infrastructure) – súbor zariadení na uspokojovanie potrieb návštevníkov a vykonávanie aktivít v cestovnom ruchu v cieľovom mieste. Prvkami infraštruktúry cestovného ruchu sú ubytovacie a stravovanie zariadenia,  turistické informačné centrá, kongresové sály a centrá,  horské dopravné zariadenia (lyžiarske vleky a lanovky), kúpeľno-liečebné zariadenia, aquaparky, ai. 

Zariadenia občianskej vybavenosti  v cieľovom mieste (napr. doprava, komunikácie, zásobovanie elektrinou, pitnou vodou, kanalizácia, služby maloobchodu, banky, kultúrne, zábavné a športové zariadenia, zdravotnícke zariadenia) sú súčasťou všeobecnej infraštruktúry, ktorá uspokojuje potreby primárne rezidentov  a sekundárne aj návštevníkov cieľového miesta. Nároky na kapacitu zariadení všeobecnej infraštruktúry rastú v závislosti od intenzity cestovného ruchu v cieľovom mieste.

je riadená starostlivosť o návštevníka pred jeho príchodom do destinácie, počas jeho pobytu a po odchode z destinácie v záujme zabezpečenia jeho vernosti destinácii. Najčastejšou aktivitou sú návštevnícke prieskumy, činnosť turisticko – informačných kancelárií, turistický navigačný systém a iné. 

sú štandardy, ktoré sú nastavené pre služby a produkty cestovného ruchu v destinácii v záujme uspokojenia požiadaviek a očakávaní cieľového segmentu. Ak cieľovým segmentom destinácie je “luxusný návštevník” (vyšší štandard) tak nemôžu byť služby destinácie nastavené na úrovni návštevníka, ktorý bežne cestuje s ruksakom (nižśí štandard). V prípade nekompatibility kvality ponuky so segmentom dopytu vzniká nespokojnosť, ktorá sa môže prejaviť v zdieľaní negatívnej skúsenosti s návštevou destinácie, ktorá môže odradiť potenciálneho návštevníka od návštevy. V záujme zlepšovania kvality služieb a produktov sú v destináciách vytvorené certifikačné schémy a vzdelávacie programy pre destinačných partnerov.

Kvalita v cestovnom ruchu (angl. tourism qulity) – je  založená na spotrebiteľskom (zákazníckom) vnímaní, kedy zákazník ňou rozumie hodnotu, ktorú získa kúpou statku alebo služby. Rozlišuje sa pritom: (1) objektívna kvalita, ktorá sa meria na základe stanoveného štandardu (napr. normy) alebo (2) subjektívna kvalita v závislosti od vlastností služby (napr. výklad sprievodcu, správanie sa lyžiarskeho inštruktora). Norma STN EN ISO 9000 definuje kvalitu ako schopnosť tovaru alebo služby, systému alebo procesu uspokojiť požiadavky zákazníkov a ďalších zainteresovaných subjektov (t. j. priamych alebo konečných zákazníkov, dodávateľov, distribútorov, sprostredkovateľov). V cestovnom ruchu návštevník (zákazník) nekupuje službu alebo produkt, ale úžitok, ktorý mu prinesie. Preto kvalitou rozumie súlad svojich predstáv (očakávaní) o službe so skutočne poskytnutou službou. K znakom kvality produktu a služby z hľadiska zákazníka patrí: (1) vplyv prostredia na zákazníka, (2) spoľahlivosť služby, (3) citlivosť prístupu k zákazníkovi, (4) kvalifikovanosť personálu a (5) vcítenie sa do individuálnych želaní zákazníka.  

     Svetová organizácia cestovného ruchu UNWTO definuje kvalitu „ako výsledok procesu, ktorý vedie k uspokojeniu všetkých opodstatnených potrieb, požiadaviek a očakávaní zákazníka týkajúcich sa produktu a služieb, a to za prijateľnú cenu, v súlade so vzájomne akceptovanými zmluvnými podmienkami a určujúcimi kvalitatívnymi determinantmi, ako je bezpečnosť, hygiena, dostupnosť služieb, transparentnosť, autenticita a súlad aktivít cestovného ruchu s ľudským a prírodným prostredím“.  Kvalita je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti cieľového miesta, a je preto prioritou vo všetkých činnostiach a procesoch. Kvalitu cieľového miesta posudzujú nielen návštevníci, ale aj poskytovatelia služieb, rezidenti a širšia verejnosť.

     V Európskej únii sa na hodnotenie kvality cieľového miesta používa metóda Qualitest, ktorá hodnotí štyri skupiny výkonov, cieľového miesta: (1) spokojnosť návštevníkov, (2) spokojnosť poskytovateľov služieb, (3) kvalitu života rezidentov a (4) kvalitu životného prostredia. Qualitest tvorí 16 indikátorov rozdelených do dvoch skupín: (1) informácie o základných faktoroch cieľového miesta (stav priemyslu cestovného ruchu v cieľovom mieste, podpora jeho rozvoja, marketing, kvalita prijatia návštevníkov, ochrana a bezpečnosť, kvalita ovzdušia, kvalita prírodného prostredia) a (2) indikátory kvality produktu cestovného ruchu (komunikácia pre príchodom, dostupnosť, doprava, ubytovanie, informácie, stravovanie, kvalita vody).

Výletné miesto  (angl. trip place) – miesto s návštevníckymi atraktivitami prírodného,  kultúrno-historického alebo civilizačného charakteru, ktoré nemá zodpovedajúcu vybavenosť zariadeniami cestovného ruchu umožňujúcimi pobyt návštevníkov. Je objektom  záujmu jednodňových návštevníkov bez prenocovania (napr. v prípade pešej turistiky alebo cykloturistiky, exkurzie, zájazdu).

Za takéto miesto sa rozumie aj územie, v ktorom prevažuje ponuka zážitkov nad možnosťami ubytovania, a preto je vyhľadávané najmä na maximálne 1-dňový pobyt bez prenocovania.

Pobytový (statický) cestovný ruch (angl. residential tourism)  – je cestovný ruch spojený s aktívnym alebo oddychovým pobytom individuálnych návštevníkov alebo skupín návštevníkov s cieľom trávenia voľného času s viacdňovým pobytom v cieľovom mieste, v ktorom existujú podmienky na vykonávanie rekreačných a kultúrnych aktivít, kombinovaný napr. s jednodennými výletmi, exkurziami, fakultatívnymi zájazdami. 

je cestovný ruch spojený s pobytom väčšieho počtu skupinových návštevníkov v destinácii, ktorí do destinácie zavítali z dôvodu konferencie, kongresu, firemného podujatia alebo športového, kultúrneho či vzdelávacieho podujatia.

Kongresový cestovný ruch  (angl. convention tourism, congress tourism, amer. angl. MICE) – pobyt v kongresovom mieste so zameraním na výmenu vedeckých a odborných poznatkov a skúseností. Ide o prepojenie služobných ciest konaných v pracovnom čase so spotrebou služieb cestovného ruchu. Súčasťou kongresov sú aj sprievodné, pred- a pokongresové programy pre účastníkov kongresu a sprevádzajúce osoby v kongresom mieste, navštívenom meste, regióne alebo štáte. Služobná cesta sa často kombinuje so súkromným programom (angl. bleisure – business and leisure) zameraným na poznávanie navštíveného cieľového miesta a miestnej kultúry. Mnohé organizácie poskytujú takéto pobyty ako súčasť zamestnaneckých výhod. Zamestnanci si tak môžu predĺžiť služobnú cestu a vziať so sebou člena rodiny.  

Kongresový cestovný ruch patrí k najefektívnejším druhom cestovného ruchu. Výdavky zahraničných účastníkov kongresov sú 2- až 3-krát väčšie ako výdavky ostatných turistov.

V širšom zmysle sa do kongresového cestovného ruchu zahŕňajú aj obchodné rokovania (angl. meetings), motivačný cestovný ruch (angl. incentive tourism), budovanie kolektívu (angl. teambuilding). 

Pozn. Terminológia spracovaná v spolupráci s profesorom Gučíkom